Československé pohraničné opevnenie
Vojenský bunker LII/45/A-180 bol súčasťou Československého pohraničného opevnenenia známeho aj ako „Benešova línia“. Išlo o sústavu pevností a železobetónových opevnení pozdĺž československých hraníc. Dôvodom vybudovania opevnenia bolo narastajúce ohrozenie Československej republiky zo strany Nemecka, najmä potom ako sa v roku 1933 dostali k moci nacisti. Opevňovacie práce riadilo Ředitelství opevňovacích prác (ŘOP – z toho vzniklo obľúbené pomenovanie „řopík“). Celkové náklady na vybudovanie opevnenia sa odhadovali na takmer 11 miliárd Kčs. Výstavba obrannej línie bola rozdelená na 4 etapy a dokončená mala byť roku 1951. Opevnenie sa skladalo z objektov ľahkého opevnenia vzor 36 a vzor („řopík“), objektov ťažkého opevnenia a delostreleckých tvrdzí. Medzi jednotlivými ťažkými objektmi sa nachádzal systém protipechotných a protitankových prekážok. Do vypuknutia II.sv. vojny sa na území Československa podarilo vybudovať 9 632 objektov ľahkého opevnenia. Pohraničné opevnenie bolo vybudované len z jednej tretiny. Po prijatí podmienok Mníchovskej dohody bola väčšina postavených objektov odstúpená v prospech Nemecka. Systém opevnení tak z obranného hľadiska stratil svoj význam a nebol nikdy použitý na účely, pre ktoré bol postavený. Presné parametre nášho bunkra nájdete tu.
Ako fungoval ŘOPík ?
Vzor 37 predstavoval tzv. „nový tip“ a bol súčasťou súvislého obranného pásma bunkrov, ktoré sa vzájomne kryli paľbou. Vzdialenosti medzi nimi boli spravidla 500 až 700 metrov v dvoch líniách. Vo väčšine prípadov boli prispôsobené výlučne k vedeniu bočnej paľby. Zo strany nepriateľa ho chránila stena krytá násypom, ktorý zároveň bunker maskoval. Pozorovanie predpolia zabezpečoval špeciálny periskop. Steny bunkru mali odolať zásahu delostreleckého granátu ráže 100 mm. Vstup do objektu chránili mrežové a plechové dvere a tretia vchodová strieľňa. Výzbroj objektu tvoril ťažký a ľahký guľomet vzor 26 a vzor 37. Vnútro objektu tvorili dve strelecké miestnosti. Nečakanému prepadu granátu do bunkra mal zabrániť granátový sklz slúžiaci k vyhodeniu granátu. V strednej časti objektu bol na konzolách umiestnený ručný ventilátor a vzduch nasával z predsiene. V stenách objektu boli umiestnené ventilačné rúrky napojené na systém ventilácie, pomocou ktorých sa z objektu odvádzali škodlivé splodiny vznikajúce po streľbe. (Chorvát:2011) Posádku bunkra tvorilo 2 až 7 vojakov. ŘOPíky boli spojené telefónnymi káblami (jeho časti sa našli pri obkopávaní bunkra).